Medzináboženský dialóg už viac nie je okrajovou témou. Podujatie v Pálffyho paláci prilákalo stovky ľudí.

„Hovorili sme o vážnych veciach, boli sme aj kritickí, ale nechýbali ani situácie, v ktorých sme sa uvoľnili,“ napísal na svojom facebooku katolícky kňaz Anton Ziolkovský. Predstavil tak diskusiu, v ktorej sa večer 23. januára 2018 v Pálffyho paláci v Bratislave stretol so svojimi proťajškami z iných tradícií, evanjelickým kňazom Františkom Ábelom, židovským rabínom Mishom Kapustinom a moslimským imámom Mohamadom Safwanom Hasnom.

Trio evanjelik, žid a moslim obchádza Slovensko už niekoľko mesiacov a hoci jeho aktivitu vnímajú školy i verejnosť priaznivo, ide vo všetkých troch prípadoch o predstaviteľov náboženských skupín, ktoré sú na Slovensku menšinové. Práve preto bola účasť Antona Ziolkovského, výkonného sekretára Konferencie biskupov Slovenska, výnimočná a dôležitá. Zastupoval na podujatí Rímskokatolícku cirkev, ku ktorej sa na Slovensku hlási najviac veriacich.

Utorková diskusia s príznačným názvom „Stretnú sa kresťan, moslim a žid…“ zavŕšila trojicu verejných medzináboženských podujatí, z ktorých prvé sa konalo v Kežmarku a druhé v Košiciach. Projekt realizuje občianske združenie Fórum náboženstiev sveta – Slovensko v partnerstve so Slovenskou úniou židovskej mládeže a Islamskou nadáciou na Slovensku.

Priaznivý vývoj i opatrnosť

Každý z hostí začal tým, čo medzináboženský dialóg znamená pre neho. Rabín, imám a evanjelický kňaz spolu už strávili istý čas na cestách do slovenských regiónov, pri ktorých sa stretávali so žiakmi na stredných školách i verejnosťou. Vo svojich odpovediach sa preto venovali najmä dojmom z ciest a spoločným zážitkom. Rabín Kapustin podčiarkol, že medzináboženský dialóg bol a zostáva dôležitý. „Človek musí byť schopný koexistovať s inými ľuďmi, ktorí nemajú vždy rovnaký názor ako on sám. Treba o tom rozprávať, učiť sa, mať nádej a robiť všetko pre to, aby ľudia mali lepšiu budúcnosť. Preto je dôležité pokračovať v tom, čo robili mnohí pred nami a myslím si, že tak budú konať aj ďalší.“

Podľa Antona Ziolkovského je v rovine konkrétneho spolužitia náboženstiev veľa možností konať spoločne. „S radosťou konštatujem, že v priebehu posledných troch-štyroch rokov medzináboženský dialóg medzi kresťanskými cirkvami a medzi katolíckou cirkvou a židovskou komunitou na Slovensku prešiel veľmi výraznou cestou.” Pripomenul spoločnú cestu náboženských predstaviteľov do Ríma a prijatie u pápeža Františka. V dialógu s moslimami je podľa Ziolkovského situácia zložitejšia, lebo je potrebné hovoriť aj o negatívach. V tejto súvislosti spomenul svedectvá kresťanov na Blízkom Východe, ktorí sú vystavení útokom zo strany islamských radikálov aj násilie páchané Osmanskou ríšou počas výbojov v Európe, ako sa zachovalo v slovenskej literatúre. Imám Mohamad Hasna rezolútne odsúdil páchanie teroristických útokov v mene islamu a poukázal na príklady pokojného spolužitia židov a kresťanov v súčasnosti aj minulosti, a to aj na územiach pod moslimskou nadvládou. Na margo populárnej predstavy o tom, že moslim má šíriť islam ohňom a mečom Hasna zdôraznil, že islam zakazuje násilné obracanie na vieru. Okrem toho upozornil na potrebu odstupu a kritického hodnotenia vlastnej minulosti, do ktorej patrili aj križiacke výpravy proti moslimom.

Búranie mýtov

Debata však bola, podobne ako výjazdy duchovných lídrov do regiónov, poznačená predovšetkým ochotou načúvať jeden druhému, hovoriť otvorene aj o sporných témach a nazerať na možnosti vzájomného spolužitia prakticky. Počas ciest po stredných školách sa napríklad pomerne jasne ukázalo, ktoré predsudky sú dnes vo vzťahu k náboženským komunitám medzi žiakmi najrozšírenejšie.

O islame si najčastejšie myslia, že si neváži iné náboženstvá, o judaizme, že všetci židia sú bohatí a o kresťanstve, že si odporuje s vedou. Diskutujúci preto dostali priestor vyjadriť sa k tvrdeniam vzťahujúcim sa k jeho náboženstvu. Táto časť diskusie priniesla poznatky o svätých textoch, informácie a skúsenosti z praktického života s cieľom búrať zovšeobecnenia a mýty, ktoré nemajú oporu v realite. Rabín Kapustin napríklad poukázal na veľké rozdiely v príjmoch medzi židmi, pričom jednotlivé prípady bohatých ľudí nemožno zovšeobecňovať a vyskytujú sa vo všetkých skupinách. Z úst imáma zaznelo, že Ježiš Kristus a Panna Mária majú výnimočné miesto nielen v kresťanstve, ale aj v islame. Moslimovia uctievajú Ježiša ako jedného z prorokov, veria v jeho zázračné počatie a očakávajú jeho druhý príchod na svet. Panne Márii je v Koráne venovaná celá kapitola. Ku vzťahu náboženstva a vedy kňaz a akademik Ábel podčiarkol potrebu neustáleho dialógu, keďže kresťanstvo a exaktné vedy sa vzájomne dopĺňajú pri odhaľovaní tajomstiev univerza, ktoré zostáva neprebádané.

František Ábel považuje hysterický strach z neznámeho za jedného z najväčších nepriateľov ľudstva. Úlohou človeka je vnášať svetlo do tmy a prekonávať zlo dobrom. Viera je často zneužívaná na egoistické účely alebo politickú manipuláciu. Úlohou veriacich v tejto situácii je kriticky rozlišovať. Interpretovať sväté texty v duchu základných princípov viery na aktuálnu situáciu je nezastupiteľným poslaním duchovných lídrov.

A čo obdivujú na druhých náboženstvách najviac? Ziolkovský vyzdvihol vernosť židov aj moslimov svojmu presvedčeniu a  spôsob prežívania viery, ktorý môže byť pre kresťanov príkladom. Okrem toho úctu, ktorú moslimovia prechovávajú k manželstvu, rodine a ľudskému životu. Hasna vyzdvihol u kresťanov pokoru a charitatívnu činnosť, u židov si váži schopnosť prežiť aj najťažší útlak. Ábel vyslovil obdiv k spolupatričnosti židovskej komunity a nefalšovaný záujem o druhého, ktorý kontrastuje s kresťanským individualizmom. Kapustin oceňuje na islame podobné poňatie monoteizmu ako v judaizme a na Evanjeliu si váži prikázania voči blížnemu, vrátane starostlivosti o chudobných, chorých a trpiacich.

Diskusiu podfarboval humor a častý potlesk publika, v ktorom bola výrazne zastúpená mladá generácia. Profesor Pavel Traubner označil toto stretnutie za nesmierne dôležité z ľudského aj ekumenického hľadiska. Ako dôstojná bodka za podujatím zaznela v závere poznámka priamo z auditória: „Milujte nielen svojho blížnych, ale aj svojich nepriateľov a modlite sa za nich. Vtedy sa ukáže tá pravá viera v Boha, bez ohľadu na náboženstvo.“

V auditóriu nechýbali osobnosti ako predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku (ÚZŽNO) Igor Rintel, čestný predseda ÚZŽNO Pavel Traubner, bývalý predseda bratislavskej židovskej obce Egon Gál, novinár a fotograf Andrej Bán, historik Ivan Kamenec či exminister zahraničných vecí Pavol Demeš.

Ako športový zápas… s hudbou

Ten o podujatí na svojej facebookovej stránke napísal: „V Pálffyho paláci v Bratislave som bol na mnohých podujatiach. Nikdy som však nevidel taký nátresk, ako na akcii ‚Stretnú sa kresťan, moslim a žid‘. Medzináboženský dialóg tým dosiahol u nás nový level.“

Vysoký záujem predpovedala už udalosť na facebooku, ktorá zaujala viac ako tisíc ľudí. Množstvo divákov nakoniec absolútne prevýšilo kapacitné možnosti prednáškovej sály v priestoroch paláca. Sto miest na sedenie postačovalo sotva pre tretinu. Mnohí dvojhodinové podujatie sledovali postojačky po stranách miestnosti. Veľkej časti sa však neušlo ani také miesto a organizátori museli pristúpiť k riešeniu známemu skôr zo športových zápasov, než náboženských a ľudskoprávnych debát. Do predsiene paláca umiestnili veľkú obrazovku, na ktorú bol premietaný živý prenos z diskusie a ostatní hostia sledovali program tam.

Diskusný program hudobnými vstupmi predeľoval multiinštrumentalista Zdeněk Hladík netradičnou kombináciou domácich a exotických nástrojov.