V nedeľu 15. mája 2016 o 15:00 hod. sa uskutočnil v jezuitskej kaplnke v Piešťanoch mimoriadny program. Išlo o Turíce – zostúpenie Svätého Ducha. 

Väčšina našich mien poukazuje, že naši predkovia vedeli o mentálno-spirituálnom rozvoji. Preto takmer všade na svete dávali deťom mená svätých. Napr. Anna, Mária, Jozef, Peter, Krišna, Šiva, Saraswati, atď.  Prekonať živočíšnu zložku v nás zaiste pomáha zistiť, podľa koho sme dostali meno, aké skutky ten-ktorý svätec/svätica vykonali, ako sa im priblížiť vo svojom myslení a správaní. Netreba sa zaoberať tým, prečo je potrebné prekonať nižšie pudy, život orientovaný podobne ako  zvieratá na zabezpečenie živobytia pre seba a svoje „mláďatá“, bývanie, rozmnožovať sa, adaptovať sa na zmeny v prostredí, prežiť. 

Vzácne ľudské zrodenie  

Človek, na rozdiel od ostatných cicavcov, sa dokáže sebareflektovať, rozlišovať dobro a zlo, lož a pravdu, hľadať a nájsť odpoveď na 4 základné otázky: kto si, odkiaľ si prišiel, s akým poslaním si na Zemi, kam pôjdeš po smrti? A toto vyššie poznanie dokážeme získať nie absolvovaním základnej školy, či strednej školy, ani ako absolventi vysokej školy. Tie nás iba pripravujú na cestu životom. Aj keď v dnešnej ére dominancie neodarwinizmu, so „sebeckým génom“, kedy sa identifikujú mnohí ľudia s kentaurom a neveria v možnosť ovládať zvieraciu zložku ani v altruizmus, čelíme veľkému sebaodcudzovaniu. A nevyužívame vnútorné poklady a mentálno-sprirituálny potenciál. Čelíme takej ohyzdnej forme materializácie, že mnohí mladí ľudia končia v spároch násilia, drogovej a alkoholovej závislosti, promiskuity, kedy ani nevedia meno, tobôž vlastnosti a povahu sexuálneho partnera, či iných foriem subhumánnosti, schopní vystrieľať tretinu obyvateľstva veriac sebaklamu, že takto možno vyrezať nádor chudoby šíriaci sa po celom svete. 

Dokázali sme pochopiť slová Petra Liptáka z Košíc, ktorý viedol Turíce v jezuitskej kaplnke a vyrozprával nám svoj životný príbeh. On bol na takom dne, kedy si už želal čo najskôr zomrieť, keď mu nepomohli ani väzba, ani tri detoxikačné pobyty, ale deň, kedy sa stretol so Svátým Duchom zoči-voči. Ubehlo už vyše 10 rokov, dnes je Peter šťastne ženatý a manželka, ktorá prišla do Piešťan spolu s ním je už v 6. mesiaci tehotenstva.

Sila modlitby

A tak sa v kaplnke vytvorili modlitebné skupinky, ktoré sa modlili za ľudí v ich kruhu, aby pocítili prítomnosť Svätého Ducha a naplnili sa. 

Pred pár rokmi som začala písať zážitky zo svojich ciest za sebapoznaním a nazvala som túto zatiaľ nevydanú knižku Duchovný vánok. Lebo už mnoho rokov si uvedomujem prítomnosť „kohosi“, ktorý ma sprevádza, v dôležitých okamihoch pomáha prekonať prekážky, byť odvážnou a pokračovať na ceste. Nehľadám na svojich cestách možnosti, ako zarobiť, urobiť dobrý kšeft, jednoducho som kráčala v šľapajach velikánov ducha, apoštolov, Ježiša, aby som našla odpovede na 4 základné otázky. Napriek tomu, že som absolvovala psychológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, a som veľmi povďačná svojim profesorom, že ma dobre pripravili na cestu životom, odpovede hľadám sama a nachádzam ich – vďaka duchovnému vánku. Dnes by som upresnila – vďaka Svätému Duchu. Dozvedám sa, že v Starom zákone sa „ruah“ javí ako vietor, ktorý sa stáva obrazom Božieho pôsobenia. Ako „dych“ oživuje telo a tiež ovplyvňuje vnútorný stav človeka. Ako „Božia sila“ dáva moc a skrze  prorokov, koná mocné činy. Napríklad apoštol Peter poukazuje na Joelovo proroctvo, ktoré sa naplnilo na Turíce. „Pneuma“ je neoddeliteľná od dychu a života, citlivá na všetky citové vzrušenia. Duch Svätý je Duchom lásky. 

Podľa očakávania pápeža Jána XXIII. mali s Druhým vatikánskym koncilom začať pre Rímskokatolícku cirkev nové Turíce. Oživená otvorenosť pre pôsobenie Ducha Svätého v Cirkvi je výzvou pre všetkých hľadajúcich. Človek ho však nemá v moci, je ako vietor, veje kam chce. Vždy môže prekvapiť.

A tak stovky veriacich sedíme v jezuitskej kaplnke a kontemplujeme tajomstvo pôsobenia Božieho Ducha „teraz a tu“ na základe  premietaných a spievaných veršov, textov z Biblie, sledujúc naše vnútro a pocity. Dochádza mi, že nejde iba o anonymný duchovný vánok, ale živú osobu, akoby sa tu zrazu zjavil Ježiš uprostred nás. Temná sála zasvietila sýtymi farbami, ako keď  malú blikajúcu sviečku pred zhasnutím nahradia svetlá reflektorov, krištáľového lustra so vstupujúcimi slnečnými lúčmi. Súbežne aj vo vnútri sťaby veľké šťastie a teplo. S jasnou víziou o svojom mieste vo svete a poslaním.

Z úvodného textu na pozvánke som si uvedomila, že keď sa zem zatriasla nedávno počas nášho stretnutia vo Viedni v Centre pre medzinárodný dialóg (KAICIID), išlo o prítomnosť Svätého Ducha. Pohli sa obrazy, dlážka sa zachvela, prišli aj zo susednej sály zistiť, čo sa deje. Áno, uvedomila som si, že ide o dobré znamenie. Ale vtedy mi chýbalo to upresnenie a Jeho jasná tvár. Prišla sila utíšenia, láskyplného naladenia a odvaha pokračovať.

A dnes som zasa bližšie k realizácii životného poslania. Aj preto ďakujem duchovnému vánku, že ma zavial do jezuitskej kaplnky, napriek hektickému víkendu, ako aj organizátorom tohto podujatia – Spoločnosti Ježišovej v Piešťanoch.

Anka Galovičová