Mal som tú česť zúčastniť sa na workshope „Objasnenie náboženstva – Kognitívna veda o náboženstve a naturalizmus (Explaining Religion. Cognitive Science of Religion and Naturalism) poriadaného 4-5 decembra 2015 na Vrije University Amsterdam, v ich Abraham Kuyper Center v rámci iniciatívy Európskeho spoločenstva pre výskum vedu a teológiu – European Society for the Study of Science and Theology. Medzi popredných odborníkov patrili Robert McCauley, Helen De Cruz a Aku Visala.

Napriek tomu – a možno práve preto, že kognitívna veda o náboženstve (Cognitive Science of Religion – CSR) je stále pomerne mladá disciplína, jej hlavné teórie boli predmetom živej debaty. Jedným z hlavných bodov aktuálnej diskusie je, či kognitívne teórie môžu vysvetliť fenomén náboženstva. Kniha Pascala Boyera Náboženstvo objasnené (Religion Explained 2002) signalizuje, že objasnenie náboženstva je jedným z hlavných CSR. Mnohí autori interpretujú „objasnenie“, ako odôvodnenie a tvrdia, že CSR teória môže odôvodniť existenciu náboženstva, pretože základné náboženské pravdy sú kompatibilné s hlavnými teóriami v CSR.

Tento seminár sa zameral na inú otázku, či teória CSR umožňuje naturalistické vysvetlenie náboženstva, čím sa myslí čisto vedecké, ktoré nezahŕňa nič nadprirodzeného. Naturalistické vysvetlenie náboženstva by činilo existenciu nadprirodzených entít ako zbytočnú. Náboženstvo ako prírodný jav už predstavil Daniel Dennett v svojej knihe Prelomenie kúzla (Breatking the Spell 2006). Od tej doby, mnoho teoretikov diskutovalo práve tento konkrétny problém v oblasti CSR. Téma vyvoláva mnohé otázky o vysvetlení samotného naturalizmu a sprievodnej váhy náboženského poznania.

Prvý deň:

• David Maij (University of Amsterdam), Kritický empirický pohľad na prirodzenosť hypotézy náboženstva
• Helen De Cruz Vrije Universiteit Amsterdam) Etiologické výzvy náboženskej praxi
• Thomas Coleman (University of Tennessee Chattanooga) Môže CSR vysvetliť ateizmus, využívajúc teóriu mysle?
• Hans van Eyghen (Vrije Universiteit Amsterdam) Ako by vyzeralo dobré naturalistické vysvetlenie náboženstva?
• Paolo Mantovani (Roehampton University) Bohovia ako intuitívne regresné, blokátory
• Michael Vlerick (University of Johannesburg) Objasnenie náboženstva: inštitucionálny prístup
• Robert McCauley (Center for Mind, Brain, and Culture – Emory University) Vedľajší produkt kognitivity a odôvodnenie pluralizmu vo vede
• Joseph Jedwab (Kutztown University) Kognitívna veda náboženstva a odôvodnenie teistickej viery
• Nick Byrd (Florida State University) Intuícia, filozofický tréning a teizmus

Druhý deň:

• Lluis Oviedo (Antonianum University) Vysvetlenie limitu v kognitívnej religionistike: teoretická matica a úrovne dokazovania
• Aku Visala (University of Helsinki) Naturalizmus v kognitívno-evolučnej štúdie náboženstiev
• Stephen Clarke (University of Oxford) Keď je posvätné odôvodnené
• Justin McBrayer (Fort Lewis College) Empirické odhaľovanie a druhoradé dôsledky pre náboženstvo
• Roni Nikolsky (University of Groningen) Vysvetlenie náboženstva, ale nie odôvodnenie
• Konrad Szocik Kritika intuitívnosti a prirodzenosti náboženských vyznaní v rámci CSR
• Chrystos Kyriacou (University of Cyprus) Vznikajúca kognitívna religionistika a jej teoria poznania
• Neil Spurway (University of Glasgow) Náboženstvo za úrovňou naturalizmu
• Daniel Lim (Renmin University of China) CSR a ľudová teistická viera

Dnes sa priekopníci kognitívnej vedy o náboženstve zhodujú v tom, že ide o bežný kognitívny systém s kultúrnymi prvkami, a náboženstvo je medziprodukt prirodzeného procesu, zameraného na prežitie človeka a riešenie problémov, spravidla na podvedomej úrovni. Táto teória fragmentarizuje náboženstvo a všíma si vplyv kultúry, prírodný výber. Z pohľadu naturalizmu neexistuje ucelené vysvetlenie náboženstva. Tým, že ide o pluralistické vysvetlenie vo vede a multi-disciplinárny prístup, je kognitívna veda v náboženstve odolná redukcionizmu či už na náboženskej, alebo kultúrnej úrovni.

Naturalizmus v kognitívnej evolučnej štúdii náboženstva sa týka aj otázky ľudstva. Nielen že popiera nadprirodzenosť, nevedeckosť, ale zdôrazňuje špecifický typ vo vede, hlbokú nedôveru voči kauzálnym faktorom nad kognitívnou/psychologickou úrovňou. Do popredia sa kladie pluralistický prístup k náboženstvu. Vedecké naturalistické vysvetlenie náboženstva sa vracia do čias Charlesa Darwina a Sigmunda Freuda. Od tých čias sa rozvíja vedecké bádanie v tejto oblasti.

Náboženstvo má veľa definícií, pričom jednou je viera v nadprirodzené. Vychádza sa pri tom z intuitívnej viery ktorá nastáva keď sme konfrontovaní s morálne podfarbenými problémami. V tejto evolučnej teórii nadprirodzeného sa zdôrazňuje nadprirodzená viera ako evolučne užitočná pre človeka, pretože motivuje ľudí, aby dodržiavali sociálne normy.

Veľa teórií CSR trpí nepresnosťou. Niektorí bádatelia skúmajú vieru v duchov, démonov, ale nevysvetľujú bežnú nadprirodzenú vieru. Evolučné teórie , ktoré veria v nadprirodzené všadeprítomné oko Božie a v trestajúceho Boha, posilňujú sociálne normy. Sú však viac spojené so skupinovým správaním než s nadprirodzenou vierou.

Počas posledných desaťročí kognitívna veda o náboženstve osvetlila niektoré oblasti nadprirodzenej viery najmä na základe kritiky marxistických a freudovských teórií, vrátane, starých teórií o existencii bohov. Názory sa odlišovali, od čisto naturalistických, ktoré predpokladajú väčší prielom so zlepšením vedeckého pokroku a vysvetlením fenoménu Boha ako produktu evolúcie ľudskej mysle až po názory, že objasnenie Boha je mimo kapacít ľudskej mysle a bádanie by sa malo sústrediť na štúdium emócií a širšieho konceptu viery.

Na základe poznatkov, ktoré som získal počas seminára (a v zhode s viacerými poprednými bádateľmi CSR) konštatujem, že v súčasnej situácii nám veda neposkytuje definitívnu naturalistickú odpoveď na fenomén náboženstva. A čo z toho plynie pre bežného človeka? Z praktického pohľadu je dobré aby svoje bádanie/hľadanie rozšíril aj ďalšími smermi.

Materiály z workshopu: Booklet_Explaining religion

Feri
6.12.2015