BK Jayanti Kirpalani odpovedá na otázky Mária Nicoliniho

Duchovná univerzita Brahma Kumaris je Slovákom veľmi málo známa. Ako zvyknete opisovať Brahma Kumaris ľuďom, ktorý počujú o tejto univerzite po prvý raz?

Brahma Kumaris (Božie deti) je organizácia, ktorá študuje a skúma spirituálnu dimenziu života. Je to veľmi univerzálny prístup, ktorý nás dostal do 130 krajín, máme ľudí študujúcich túto spirituálnu koncepciu a ideu po celom svete. Univerzita vznikla na podporu zakladateľovej myšlienky lepšieho sveta, v ktorom vládne láska, pravda a radosť. Po tejto vízii si položil otázku: “Ako môžem taký svet vytvoriť?“ a uvedomil si, že je to otázka vzdelania. A samozrejme, vo svete dnes máme veľa univerzít, veľa vzdelania, ale máme malé pochopenie pre spirituálnu, duchovnú dimenziu. A tak zasvätil svoj život založeniu takejto univerzity a učeniu ľudí takýmto myšlienkam.

Kedy to bolo?

Bolo to v tridsiatych rokoch. Po tom, ako v roku 1936 dostal víziu, v nasledujúcom roku dal dohromady skupinu ľudí v meste Karáčí v Pakistane. V tom čase to bola zjednotená India.

Je pre mňa zaujímavé, že sa nazývate univerzitou. Prezentujete sa ako duchovná škola, ktorá pestuje rešpekt ku všetkým náboženským tradíciám, ktorá komplexne vysvetľuje podstatu duše, Boha, času a karmy a načrtáva osvietený životný štýl. Úprimne by som ocenil, keby ste popísali vaše chápanie týchto pojmov jedného po druhom. Začnime dušou a pokračujme Bohom, časom a karmou.

Prejsť cez všetky tieto témy za obvyklých okolností zaberie niekoľko hodín. Pokúsim sa to zosumarizovať veľmi stručne. Naše chápanie je, že ľudská bytosť pozostáva z fyzického tela a duše. Vieme toho veľa o tom fyzickom vedomí u človeka, ale veľmi málo o  spirituálnom vedomí. Pochopenie duše znamená sebaidentitu, že ja som duchovná bytosť oddelená od fyzického tela, že používam toto fyzické telo ako nástroj, ktorý interaguje, komunikuje, ale ja sám som od neho oddelený. Keď si to uvedomím, som schopný byť pánom tohto nástroja. Za normálnych okolností nie sme schopní mať zmysel pre toto ovládanie, fyzické zmysly nás chytia do pasce, napr. posudzujem ľudí na základe fyzickej skúsenosti a fyzickej reality, u niekoho rozhoduje farba pleti, rasa, u niekoho etnický pôvod, u niekoho jazyk… Ale  so  sebaidentitou ako duchovná bytosť, vidím teba tiež ako duchovnú bytosť. Takéto spojenie medzi nami, ak ho dokážeme vytvoriť, je veľmi odlišnej kvality od vzťahu, aký bežne máme medzi sebou. A tak cítime, že toto je tá cesta, ktorou môžeme pokročiť k lepšiemu svetu. Byť schopný mať dôstojnosť a uvedomenie toho, kto som a prejaviť voči ostatným rešpekt a dôstojnosť. Takže prvým krokom, ako byť dušou, je vidieť druhých ako duše, to je absolútny základ.

Základom toho, čo popisujeme ako sebaidentitu sťaby duša, je pochopenie božského, najvyššieho. Boh ako bytosť svetla. Stvoriteľ, ktorý je rodičom pre celé ľudstvo. A nie iný Boh pre kresťanov, iný pre židov, hinduistov. Boh, ktorý má možnosť dať každej ľudskej duši prvorodenstvo pokoja, lásky a pravdy.

Tretím aspektom je univerzálny zákon príčinnosti, ktorý prichádza z iných tradícií, iných svetov, a tým je myšlienka “ako zaseješ, tak zožneš”. Karma je zámer, motivácia, potom kvalita môjho myslenia, kvalita činu a následok. Následok sa deje v dvoch smeroch. Jeden je vonkajší a druhý vnútorný. Dám ti napríklad kvety z čistej lásky, láska vo mne sa rozvíja a rastie a láska medzi nami sa rozvíja a rastie. Alebo mám kyticu kvetov a dám ti ju s hlbokým zámerom, že niečo od teba chcem. Samozrejme, to nie je duch lásky, a možno budem sklamaná. Zámerom činu je niečo, čo musí byť pochopené, pretože to determinuje kvalitu činu samotného. Zámer, kvalita a následok sú tri základné koncepty, s ktorými pracujeme v našom živote a spájame ich v súvislosti s časom.

Vidíme, že sa nachádzame v kritickom čase ľudskej histórie. Pozorujeme obrovské sily negativity, ktoré ťahajú všetko dole, financie, životné prostredie, náboženstvo, všetky tieto veci sú v stave chaosu, a to na celom svete, nie iba na jednom mieste. A tak môžete vidieť klesajúce (zostupné) energie, obrovské negatívne sily. Na druhej strane sú ale naopak vzostupné energie, napríklad Fórum náboženstiev sveta. V roku 1893, kedy sa uskutočnil prvý kongres, bolo to niečo veľmi nové, a potom svet na sto rokov na tieto myšlienky zabudol. Svet išiel do dvoch svetových vojen a zakúsil ich. V roku 1993 sa Fórum obnovilo. Dnes vidím, že medzináboženská myšlienka priviesť ľudí rôznych tradícií dohromady zhromažďuje veľkú silu po celom svete.

Dnes vidím, že medzináboženská myšlienka priviesť ľudí rôznych tradícií dohromady zhromažďuje veľkú silu po celom svete.

Vo Veľkej Británii, kde žijem, je veľmi aktívnych niekoľko medzináboženských organizácií. Na celom svete tiež vidieť rastúci záujem o vegetariánsku stravu, meditáciu a veľmi populárnym slovom dneška je mindfulness (meditácia bdelej pozornosti). Z toho vyplýva, že ľudia si začínajú byť vedomí nielen vecí fyzickej dimenzie, ale i iného vedomia. Toto všetko sú pozitívne sily. A cítim, že keď sa pozitívne energie spoja, práve toto spojenie nás vedie k lepšiemu svetu. Takže moja predstava sveta v budúcnosti je veľmi pozitívna. Cítim, že existuje možnosť lepšieho sveta. A keď sa všetci spojíme, môžeme ju uskutočniť.

Veríte, že hlavné svetové náboženstvá majú rovnaké poňatie Boha?

Verím, že ak sa pozeráte na esenciálny koncept toho božského, tak áno. Boh ako ten, ktorý je pravdivý, ten, ktorý je láskavý, ten, ktorý je súcitný a milosrdný, všetky tieto myšlienky sú zahrnuté vo všetkých tradíciách. Verím, že to je základná povaha Boha. Boh je najvyššia bytosť a má všetky tieto atribúty.

Dokáže medzináboženské hnutie, definované jednoducho ako cesta k harmónii svetových náboženských a duchovných tradícií, dosiahnuť svoj cieľ? Za akých podmienok a aký by mal byť želateľný výsledok?

Verím, že je možné dosiahnuť túto jednotnosť, keď máme uvedomenie dvoch vecí. Prvá, cieľom ľudského života je zažiť to spojenie, vzťah s tým božským, a za druhé mať životný štýl, v ktorom ľudské bytosti sa naplňujú týmito kvalitami a vlastnosťami, rovnaké vlastnosti, ktoré existujú v tom božskom. Používať tieto kvality pre ľudský život tu na Zemi.

Boh ako ten, ktorý je pravdivý, ten, ktorý je láskavý, ten, ktorý je súcitný a milosrdný, všetky tieto myšlienky sú zahrnuté vo všetkých náboženských tradíciách.

Dám vám príklad, ktorý nesiem so sebou veľmi dlhú dobu. Pravdepodobne od roku 1993. Bolo to v Chicagu. Je to úžasná myšlienka, ktorá naozaj zostala vo mne. Predstavte si koleso bicykla. A ak ja stojím tu a vy tam a pozrieme sa na seba, je medzi nami veľká vzdialenosť, ktorá nás oddeľuje, pretože vyzeráme odlišne, odlišne znieme, jeme odlišné jedlo, náš jazyk je rozdielny, naša kultúra je odlišná, naše posvätné knihy sú odlišné, naše rituály sú odlišné, všetko je odlišné, ale ak sa vydáte na vnútornú cestu (sebapoznanie) a ja sa vydám na vnútornú cestu a každý okolo je na svojej vlastnej vnútornej ceste, všetky  vidlice kolesa sa spoja. A v centrálnom bode kolesa sú to dve veci, ktoré nás spájajú, náš vzťah s tým božským a tiež spoločné hodnoty, ktoré zdieľame, ktoré k nám prichádzajú cez spojenie s tým božským. Ak sa spojíš s Bohom a prídeš k uvedomeniu toho vo vnútri a rozhodneš sa, že toto bude základ tvojho života, život pokoja, bez násilia, budeš demonštrovať ten princíp, staneš sa nástrojom k zdieľaniu pokoja s ostatnými a so svetom. Takže pôvod našich najvyšších hodnôt je v skutočnosti to božské. A je pravda, že spojenie, ktoré sme schopní zažiť, sme schopní následne použiť.

Pôvod našich najvyšších hodnôt je v skutočnosti to božské.

Aký má náboženstvo význam vo svete národných štátov?

Mám pre vás otázku. Sú štáty schopné vysporiadať sa so zničením životného prostredia?

Zatiaľ to tak nevyzerá.

Vydali sme sa smerom na Paríž (konferencia COP21) a Paríž je videný ako hlavný samit, na ktorom sa rozhodne, ako bude vyriešená budúcnosť. Od roku 2009 sa zúčastňujem COP konferencie a do sekcie životného prostredia som zapojená už od osemdesiatych rokov. Reprezentovala som svoju organizáciu, ale tiež svoj osobný záujem. Takže je to už dlhá doba. Prečo národné štáty hovoria, že ich krajiny sú prvoradé? To je to, čo budú vždy hovoriť, pričom v skutočnosti neexistuje žiadna hranica. Pozrite sa na problémy, ktorým čelíme ako ľudská rodina, ako svetová rodina. Aký je dôvod, že sme umožnili nasmerovanie svetovej situácie takým spôsobom? Ekológovia vám povedia, že sme na hranici, alebo je už príliš neskoro. Množstvo emisií v atmosfére, množstvo tepla, ktoré prúdi do oceánu… nevieme predvídať, čo sa stane so životom v oceáne v blízkych rokoch, pretože takejto situácii nikto doteraz nečelil. Jedným výsledkom tepla môže byť pravdepodobne tsunami, ktoré sa dejú v rastúcej miere. Definitívne klimatické zmeny sú realitou. Je tu množstvo presvedčivých dôkazov o ľudskej aktivite, ktorá toto všetko spôsobuje. Ak bojujem s mierom, je tu nejaká šanca, že mier môže prísť? Nemyslím si. Cesta, ktorú nasledujem, určuje výsledok konca. Destinácia (miesto určenia) nie je oddelená od metodológie. Ak bojujem, výsledkom bude ešte viac bojovania.

Brahma Kumaris bola zapojená do Fóra náboženstiev sveta od znovuobnovenia tejto iniciatívy v roku 1993. Čo konkrétne pre vás Fórum znamená?

Trocha by som sa vrátila späť. Ja som aktívne participovala na medzináboženských organizáciách už od roku 1974. Brahma Kumaris ako inštitúcia je zapojená do medzináboženských organizácií už od sedemdesiatych rokov. Takže odpoveď je áno, už vtedy sme mali úžasných priateľov v rámci medzináboženských organizácií a aktívne sme vystupovali na Fóre. Mali sme výborné vzťahy s prezidentom prvého Fóra. On prišiel aj do Indie. Marcus Braybrooke, ktorý je prezidentom Svetového kongresu vierovyznaní (World Congress of Faiths) so sídlom vo Veľkej Británii, tiež podporuje Fórum. S touto organizáciou máme veľmi dlhé, stabilné priateľstvo. Cítime, že Fórum zohralo hlavnú úlohu v tom, že pozornosť sveta sa zamerala na medzináboženskú myšlienku. Nemyslím si, že bez Fóra náboženstiev sveta by bolo možné zviditeľniť po celom svete ideu medzináboženského dialógu.

V západnom svete si ľudia často myslia, že osvietený životný štýl, aký vediete v meditačných centrách, je v bežnom živote takmer nemožné dosiahnuť. Museli ste prispôsobiť svoje učenie západnej civilizácii a nášmu životnému štýlu?

Musíme byť viac otvorení v duchovnom zmysle. Sú ľudia, ktorí akceptujú celé učenie a životný štýl Brahma Kumaris, a potom sú tu ostatní, ktorí povedia, že sa im to páči, ale povedia, že nie sú ochotní vstať z postele ráno o štvrtej a ísť meditovať. Je tu veľa takých, čo povedia, že je úžasné to praktikovať, že sa cítia oslobodení a plní energie. Sú schopní robiť svoju prácu s úžasnou jasnosťou, účinne a efektívne. Ale sú tam i takí, ktorí povedia, že radšej iba meditujú počas dňa, keď sa im zachce. A my im na to povieme, že je to v poriadku a podporujeme ich v tom. Pretože je lepšie robiť aspoň niečo ako vôbec nič. Takže to nie je otázka všetko alebo nič. Dnes by sme povedali, medituj, keď môžeš. A áno, potom môžeme poskytnúť ďalšie usmernenia, presne nastaviť čas každodennej meditácie. Keď začnete deň premýšľaním nad tým, že by ste mohli meditovať, nikdy sa to nestane. Urobím aspoň niečo predtým, ako začnem denné aktivity o siedmej ráno, ako idem do postele večer o deviatej? Pravidelnosť, disciplína prichádza zvnútra vás, a to je veľmi dôležité.

Bez Fóra náboženstiev sveta by nebolo možné zviditeľniť po celom svete ideu medzináboženského dialógu.

Aký je podľa vás žiaduci stav spoločnosti?

Spoločnosť, ktorá má základ v mieri (v pokoji). Spoločnosť, ktorá prejavuje rešpekt medzi všetkými členmi spoločnosti. Spoločnosť, kde každý jednotlivec je ctený a každý má svoju vlastnú dôstojnosť vo vyjadrení svojich vlastných hodnôt najlepším možným spôsobom. Vo vzťahoch dominuje poctivosť a transparentnosť, vzťahy sú prirodzené a naplnené tým božským. Toto by sme mohli vidieť ako priamy výsledok osobnej transformácie, ktorá prebieha vovnútri nás. Ak by sme mali komunity, kde ľudia chápu duchovné zákony a žijú podľa nich, mali by sme aj spoločnosť, ktorá dodržuje zákony. Ak každý nasleduje zákon, pretože to je to, čomu prirodzene verí, čo sa stane? Nepotrebujete políciu, súdy. A tak máte spoločnosť, ktorá spolupracuje, v ktorej každý môže mať všetkého dostatok.

V kresťanstve máme medzi základnými hodnotami vieru, nádej a lásku. Poskytuje Brahma Kumaris pyramídu hodnôt, sú niektoré nadradené ostatným?

Nie. Základným počiatočným bodom je uvedomenie seba samého, večné Ja. Ak to máte, tak potom, samozrejme, výsledkom by boli všetky rôzne vlastnosti duše. Videli by sme päť vlastností zdedených vo vnútri duše, a to pokoj, pravda, láska, radosť a čistota. A keď raz máte týchto päť základných vlastností kompletne vyjadrených, je to ako so základnými farbami: keď dáte dve, tri, štyri základné farby dohromady, získate celé spektrum dúhy. Všetky ostatné vlastnosti by pochádzali z týchto.

Má Radža joga koncept hriechu a rozhrešenia od hriechu?

Áno, máme. Veríme, že čin vykonaný s veľmi obmedzeným vedomím, s egocentrickým aspektom Ja, spôsobí smútok odovzdávaný druhým a smútok prežitý sebou samým: to je to, čo my nazývame hriechom. Namiesto hriechu by sme použili výraz negatívna karma. Ale v základe je to tá istá vec.

Pozná joga odpustenie, rozhrešenie?

Áno, nie prostredníctvom ľudského zdroja, ale skrz Boha. Predpokladá to hlboké pochopenie a uvedomenie, čo sa stalo a čo je nutné zmeniť. Hlboké uvedomenie, transformácia a následne pokánie cez hlbokú meditáciu. Duša absorbuje účinok toho všetkého. Je to naozaj hlboká, čistá láska k Bohu.

Mali by sme odpustiť niekomu, kto nás hlboko zranil? Ako to v praxi urobiť?

Jeden aspekt odpustenia je iba na ľudskej úrovni: som ti dlžný a žiadam o odpustenie, čo znamená mať odvahu priznať sa k činu a požiadať o odpustenie. To predpokladá odvahu, pokoru, hlboké uvedomenie. A to je dlhá cesta. Ak však naozaj chcem zmeniť hlboký vzorec, ktorý je teraz otlačený do duše ako výsledok môjho konania, dá sa to len cez intenzívnu meditáciu a hľadanie odpustenia od Boha. Takže odpustenie človeka zahŕňa odpustenie Boha.

Ak by sme mali komunity, kde ľudia chápu duchovné zákony a žijú podľa nich, mali by sme aj spoločnosť, ktorá dodržuje zákony.

Život vyvierajúci z hodnôt, ktoré v sebe nosíte, samozrejme vyžaduje vnútornú silu. Učia vaše kurzy iba správnemu mysleniu, alebo tiež učíte, ako ho aplikovať v reálnych situáciách?

Rozhodne by sme povedali, že to nie je iba otázka myslenia. Transformácia začína iba na vnútornej úrovni myslenia a následne funguje cez praktické spojenie. Ak si uvedomím, že som ti ublížil, prídem k tebe, priznám, čo sa stalo a že ma to naozaj mrzí a poprosím, aby si mi odpustil – to je čin. Nestačí uvedomiť si zlé konanie a veriť, že Boh mi teraz odpustí. Musíme pretaviť sebareflexiu v praktický čin.

Človek je pod neustálym útokom myšlienok, ktoré ho zaťažujú a spútavajú. To je jednou z ústredných myšlienok mnohých východných učení. Čo je potrebné urobiť, aby tok myšlienok v hlave ustal?

Náš výcvik je prácou na rôznych úrovniach vnútornej bytosti. Odkiaľ myšlienky prichádzajú? Vyvstávajú z duše. Niektorí ľudia by povedali, že tu je telo, myseľ, duch. My by sme povedali, že sú tu iba dve veci. Telo a myšlienky, ktoré sú nefyzické, nemateriálne, nie sú viazané intervalom času. Ale tiež, že myšlienky patria k spirituálnej dimenzii. A áno, sú možno nečisté, ale to je tiež stav mysle v tejto chvíli. Myšlienky prichádzajú zvnútra. Ak by toto telo nemalo dušu, nemalo by ani myšlienky. Ak myšlienky pramenia vovnútri, poďme ďalej a spýtajme sa, aké je spojenie myšlienok s vnútorným ja. Ak idete hlbšie do seba, povrchnú úroveň tvorí myslenie (myšlienky), hlbšie vidíte pocity, vytvorené osobitným vzorcom myslenia a keď idete ešte hlbšie, vidíte, že je tam systém viery alebo pochopenie, ktoré si držíte, ktoré dovoľuje týmto myšlienkam a pocitom prísť. Keď idete ešte hlbšie, vidíte, že sú tam isté tendencie, ktoré máme vrodené, nazývame ich samskary. Toto sú spúšťače, z ktorých pocity a myšlienky vyvierajú.

Dám príklad. Niečo sa stane, som z toho trochu iritovaná, dovolím tej iritácii pokračovať, vyjadrujem juale teraz sa to premieňa v hnev a ja si hovorím, že ľudia nerozumejú, až kým nezačnem kričať. Až vtedy začnú počúvať. Kričím a hnev pokračuje. Táto osobitná dispozícia k hnevu sa šíri hlboko vovnútri, a už to nie je len podráždenie, ale hnev na plnej úrovni. Návyk. A to je to, čo sa deje v rámci domáceho násilia. Začína to v malom, ale potom jedna z bytostí začne používať fyzické násilie, a tak sa násilie stane normou toho domova.

Radža joga učí, že prvým krokom je pochopenie, že som duša. A keď sa ponorím sama do seba s uvedomením, kto som, potom si uvedomím, že prirodzeným stavom bytia je pokoj. A potom mám chvíľku na to, aby som si uvedomila, že to je iná identita ako hnev. Zmením úplne prístup. A teraz, keď som pozorná a praktikujem túto vnútornú pozornosť duše, to nie je iba meditácia. Meditácia mi dáva skúsenosť, ale teraz vzájomne pôsobí s uvedomením toho, kto som. Udržujem túto pozornosť stále viac a viac. Skúsenosť pokoja sa vynára stále viac a viac. Je to teraz iný aspekt, ktorý je vovnútri, a to som Ja. Zabudol som na moje pravé, pôvodné Ja. Uviazol som, pretože hnev sa stal zvykom. Takže pri uvedomení duše si uvedomím, že hnev nie je prirodzený. Hnev je negatívnou silou, ktorá ma ničí. A tak sa vraciam späť, k tomu stavu, ktorý chcem mať, a tým je pokoj, prirodzený stav.

Prirodzeným stavom bytia je pokoj.

Majster Eckhart povedal: „Môžeme byť pokojní a čistí, potrebujeme len jednu vec, a tou je vzdialiť sa.“

Súhlasím. Keď rozprávam o vnútornom vedomí (uvedomení) duše, je to veľmi hlboký stav oddelenia od tohto tela. Znova opakujem, vnútorný pokoj a vyrovnanosť. Ja som rodič a ty moje dieťa, prečo ma nepočúvaš? Keď ma neposlúchneš, tak ťa udriem. Musím si uvedomiť, že nie som rodičom. Ja som v skutočnosti duša a toto je tiež duša v malom tele. A mojou zodpovednosťou je starať sa a vychovávať toto malé stvorenie – k tomu som povolaný.

Čo je úlohou rodiča? Aká je vaša rada pre zúfalých rodičov, ktorých dieťa sa nevie správať?

Moja prvá rada by bola, iba ponúknite dieťaťu čistú lásku. A je to práve sila lásky, ktorá dokáže priniesť zmenu. A nie tresty, ani nič tomu podobné. Nastavenie rodičov by malo byť takéto: „Ja sa zaujímam o dušu.“ A musím dieťa zaopatriť nielen fyzicky alebo mentálne. Rozhodnutie mať dieťa je obrovskou zodpovednosťou, musím si byť istý, že sa dokážem postarať o dieťa na všetkých úrovniach. Po druhé, vývoj dieťaťa predpokladá vzdelávanie. Rodič sa o túto sféru musí mimoriadne zaujímať. Po tretie, som tiež zodpovedný za duchovný vývoj a rast tohto dieťaťa, akonáhle je dieťa v mojej starostlivosti. Keď už je dieťa plnoleté, môže sa rozhodnúť, čo chce robiť so svojím životom, ale do 18 rokov som pre to dieťa vzorom, či sa mi to páči alebo nie. Dieťa je neustále ovplyvňované správaním rodičov.

Musím si uvedomiť, že nie som rodičom. Ja som v skutočnosti duša a moje dieťa je tiež duša v malom tele. A mojou zodpovednosťou je starať sa a vychovávať toto malé stvorenie.

Druhý citát je od svätého Augustína: „Ľudia cestujú na veľké vzdialenosti, aby obdivovali horské vrcholky, obrovské morské vlny, široké toky riek, rozlohu oceánu a obežné dráhy nebeských telies – a pritom zabúdajú sami na seba.“

Absolútna pravda. Keď sa vrátime k prvej veci, o ktorej sme sa rozprávali, vidíme, ako naša pozornosť je až príliš sústredená na to vonkajšie, či je to príroda, hviezdy, alebo čokoľvek. Nie sme schopní si dať čas a priestor podniknúť vnútornú cestu. Keď sa vydám na túto vnútornú cestu, objavím vlastnosti súvisiace s vnútornou bytosťou, dušou, objavím, kde sa nachádzam práve teraz, čo je to, čo musím zmeniť a upraviť. A je pravda, že iba prostredníctvom tejto vnútornej cesty je vedomie duše bez ega schopné spojiť sa s Bohom.

Existuje veľa škôl jogy, vy reprezentujete jednu z nich, Radža jogu. Možno jogu vnímať ako jednotnú koncepciu? Existuje nejaký spájajúci prvok medzi všetkými školami jogy?

Všetky školy jogy hovoria, že Radža joga je tá najvyššia medzi všetkými jogami. A to nie preto, že ja študujem Radža jogu, ale preto, že je to tak všeobecne chápané. Ak idete cez rôzne štádiá jogy, nakoniec i tak prídete k Radža joge. A možno vám to zaberie niekoľko životov, byť schopný k tomu dospieť. Radža joga vlastne zahŕňa v sebe myšlienky všetkých ostatných jog. Napríklad Bhakti joga – joga lásky a oddanosti, rozhodne to je časť Radža jogy. Hatha joga pracuje na vývoji ľudského tela, čo je úžasné. Hovoríme áno, starajte sa o ľudské telo, takže pracujete so svojím telom, aby bolo čisté a zdravé, a tak podporujete svoj duchovný rozvoj. Ďalej Buddhi joga – Džnana joga, cesta sebapoznania je najdôležitejšia. Musíme ale rozumieť, čo predstavuje intelekt. Aké sú názory o kognitívnom poznávaní. A ako ich využiť, aby sme podporili svoju duchovnú cestu. Všetky ostatné jogy majú prepojenie s Radža jogou. Takže je tu len jedna joga, ktorá zahŕňa všetky podstatné prvky. A potom, keď sa pozriem na slovo joga, znamená to jednotu. Jednota seba samého s božským. To je vlastne pravý význam jogy. A Radža joga, samozrejme, znamená to isté. Radža znamená kráľ, majster, najvyšší, ide o kráľovskú jogu. Joga je prepojenie s tým, ktorý je najvyšší. Joga znamená, byť pánom svojich fyzických zmyslov, svojej vlastnej mysle a svojich samskar. Samskary sú tendencie, ktoré máme vrodené.

Na Slovensku biskupská konferencia a ekumenická rada cirkví v roku 2001 vydali spoločné vyhlásenie proti praktizovaniu jogy na školách. Argumentovali tým, že joga „odmieta vieru v Boha Stvoriteľa, odmieta Ježiša Krista, celé dielo vykúpenia, celé kresťanstvo. Je to cesta k úplnému ateizmu.“ Biskupi poukazujú na biedu v indických uliciach a odvodzujú z nej, že joga reprezentuje duchovnosť zameranú iba na seba, zatiaľ čo kresťanstvo poskytuje duchovnosť všetkým, podnecuje veriacich obetovať sa pre druhých. Myslíte si, že je to korektné vyjadrenie jogy?

To, čo opisujú vaši biskupi, nie je joga.

Do vašich kurzov chodia ľudia rôzneho vierovyznania. Myslíte si, že je joga kompatibilná s kresťanstvom? Robíte kompromisy voči iným náboženstvám, aby ste prilákali ľudí do svojich centier?

Keď definujem jogu ako uvedomenie seba samého, vzťah s tým božským, a skrz ten vzťah som schopný zažiť kvalitu božského, potom automaticky môžete vidieť, že to nikdy nebude negácia iných ľudí. Takže naše vedomie je určite niečo, čím môžeme pozitívne prispieť tomuto svetu. Ak vám poviem, že mníšky, mnísi a kňazi prídu meditovať, čo mi to hovorí? Modlitba v jej najvyššej a najhlbšej forme je meditáciou. Ak sa opýtate kresťanského učiteľa alebo kazateľa, aby vás naučil, ako sa modliť alebo ako meditovať, dajú vám text na štúdium. Povedú vás aj s chybami, ktorých sa dopustili v stredoveku, cez chyby v 16. storočí, a nakoniec sa naučíte, ako meditovať. My ale cítime, že to nie je dostatočne praktické. Meditácia, ktorú my učíme, je praktická. V našej metodológii budete mať možnosť naučiť sa konkrétne kroky, jeden za druhým. A cez nápomocnú osobu prídete k skúsenosti Boha vo svojom živote.

Brahma Kumaris je tu, aby ľudí naučila napojiť sa na Boha.

Ak chcú cvičenci praktikovať meditáciu, sme šťastní a učíme ich, ako meditovať. Zvyšok je na tebe. My nehovoríme, že najskôr musíš študovať filozofiu. My máme základný, stredne pokročilý a pokročilý meditačný kurz. Ak na konci kurzu človek povie, že miluje meditáciu a chce v nej pokračovať, ale chce byť kresťanom, my povieme, to je v poriadku. Choď naspäť do kostola, pokračuj v disciplíne, ktorú máš v rámci kresťanstva a praktikuj meditáciu. Naša organizácia je tu, aby ľudí naučila napojiť sa na Boha. Toto je hlavný zmysel existencie našej organizácie.

Takže v podstate hovoríte, že fyzické praktikovanie meditácie vás nemôže odviesť od vašej duchovnej viery. Môže praktikovanie meditácie kresťanom pomôcť prehĺbiť ich vieru?

Ježiš Kristus išiel na štyridsať dní do púšte, čo robil? Išiel do ticha a v tom tichu komunikoval s Bohom. A to mu dalo odolnosť, silu a kapacitu, aby prešiel cez to veľké utrpenie. On vedel, koľko má času a čo sa stane, a tak sa pripravil.

Jedna politická otázka. Sídlite vo Veľkej Británii, ako k vám pristupuje anglikánska cirkev?

Stretli sme sa v medzináboženských organizáciách, oni robia svoju prácu a my tú svoju.

Vystupujú proti vám?

Nie. V anglikánskej cirkvi sú ľudia ako Marc Spreinburg, ktorí sú veľmi ústretoví, a veľmi dobrí priatelia. Marc bol súčasťou farnosti v jednej anglickej dedine, mal kontakty s ľuďmi. Ľudia mu, samozrejme, povedali, čo sa chystáme začať robiť, že sme údajne dielom diabla. Navrhli sme, že by sme mohli urobiť bohoslužbu v kostole, pozvali sme ľudí na čaj, čo je veľmi stará britská tradícia. A tak po prvých niekoľkých mesiacoch sme začali komunikovať s ľuďmi touto cestou. Mohli vidieť, že i my sme normálne ľudské bytosti s rovnakými nádejami, pocitmi a príbehmi, a tak sa s nami začali priateliť. Ďalšou osobou, ktorá nám veľmi pomohla, bol Dr. Edward Carpenter. Najskôr nás spojil so svojou manželkou Lilien v roku 1974. Osobne som sa s ním stretla v roku 1985, kedy bol dekanom Westminsterského paláca. A pomohol nám prezentovať náš program. Takže existujú i ľudia z cirkvi, ktorí nás nesmierne podporujú. Ľudia, ktorí majú pravdivú predstavu, chápu, o čom viera skutočne je.

Vyjadruje sa Brahma Kumaris ku kontroverzným sociálnym otázkam, ako sú napríklad potraty, manželstvá rovnakého pohlavia, antikoncepcia?

Nie. Zvyčajne nerobíme verejné vyhlásenia na tieto témy. My dávame duchovné vedenie a robíme to každodenne. Našou prácou je odovzdať duchovné princípy, s ktorými sa ľudia môžu orientovať vo svojich životoch.

Podľa webových stánok má Brahma Kumaris skoro milión členov. Čo zahŕňa členstvo?

Milión členov máme celosvetovo. Väčšina týchto ľudí pochádza z Indie. To sú ľudia, ktorí sa odovzdali meditácii, vegetariánskemu životnému štýlu a chcú vytvoriť duchovné vedomie vo svojom vnútri. To sú naše zákony.

Ženy sú na popredných miestach v Brahma Kumaris, nosia typicky biele róby. Majú ženy nejaké zvláštne vlastnosti a predpoklady byť duchovnými vodcami?

V roku 1934, kedy náš zakladateľ mal víziu lepšieho sveta, videl, že aby sa zmenili veci, proces bude musieť ísť prostredníctvom vzdelávania. Videl dva faktory. Prvým faktorom je, že tu musí byť paralelný posun, v ktorom ženám budú dané rovnaké príležitosti. Ak máme poskytnúť ženám rovnaké príležitosti, je nutné im dať zvláštne privilégiá, aby mohli byť aj duchovnými vodcami. A to sa stalo.

Druhý aspekt vzdelania, ak naozaj chcete napredovať, je uznať, že prvým učiteľom dieťaťa je matka, a tak treba jednoducho rešpektovať to, že veľa žien si vybralo kariéru. Programy sociálnej starostlivosti a výchovy, ošetrovateľstvo, starostlivosť o zdravie, ktoré si vyžadujú trpezlivosť, tam nájdete ženy.

Ak máme poskytnúť ženám rovnaké príležitosti, je nutné im dať zvláštne privilégiá, aby mohli byť aj duchovnými vodcami.

Keď som googlil internetom, objavil som web s tvrdením, že združuje bývalých členov, ktorí sa oslobodili od Brahma Kumaris, ktorí považujú vašu organizáciu za millenaristický kult, tvrdia, že ste v podstate proti myšlienke jednoty medzi náboženstvami, ktorú hlásate, a že vaše pôvodné učenie je poburujúcej povahy smerom ku všetkým ostatným náboženstvám. Ako by ste na to chceli reagovať?

Ide o jednotlivcov. V každej organizácii sa nájdu ľudia, ktorí vás chcú zosmiešniť, útočia na vás. To je realita viery dnešného sveta. A na druhej strane existujú ľudia, ktorí cítia, že je tu nespravodlivosť voči nim. Osobne poznám ľudí, ktorí začali s touto webovou stránkou, bola som s nimi v kontakte, jeden z nich bol členom Brahma Kumaris v Londýne, niekoľko rokov boli nepravidelnými členmi a potom sme ich niekoľko následných rokov nevideli. Potom som čítala rozhovor s ním v časopise, a tam sa písalo, že od detstva nenávidel ženy, pretože si myslel, že ženy ako jeho mama a stará mama majú až príliš veľkú moc v jeho živote. Očakával, že keď príde do tejto konkrétnej organizácie, bude schopný zmeniť svoj postoj k ženám, a tak sme sa stali terčom. Bol tým úplne posadnutý. Ak sa pozriete na príspevky na jeho webovej stránke, väčšina je písaná v zvláštnych hodinách, kedy väčšina ľudí spí. Myslím, že som tým povedala dosť.

Rozhovor viedol Mário Nicolini. Do slovenčiny preložila Monika Zovčáková.

BK Jayanti je riaditeľkou Svetovej duchovnej univerzity Brahma Kumaris (Brahma Kumaris World Spiritual University) pre Európu a jej zástupkyňou pri OSN v Ženeve. Zúčastňuje sa na konferenciách OSN a veľkých medzinárodných projektoch spojených s ochranou životného prostredia, mládeže, žien a mieru vo svete. Narodená v indickej Pune a vyrastajúca pod vplyvom západnej výchovy v Anglicku, BK Jayanti vytvára most medzi východnou múdrosťou a západnou kultúrou. Má schopnosť spojiť hlboké duchovné pravdy s jasným vyjadrovaním. V súčasnosti je aj riaditeľkou Medzinárodného koordinačného úradu BK so sídlom v Londýne a tiež Global Retreat Centra v Oxfordshire.

Na Slovensko prišla na pozvanie Spoločnosti Slovensko-indického priateľstva dňa 4. septembra 2015 pri príležitosti konania Fóra náboženstiev sveta v Salt Lake City 2015 v rámci projektu Krása ukrytá v rozprávkach, podporeného veľvyslanectvom Indie v SR.

Poznámka: OSN vyhlásila 21. jún za Svetový deň jogy. Tento deň sa oslavoval spoločným cvičením jogy v mnohých mestách na celom svete, aj na Slovensku.

Maureen Goodman, predstaviteľka Brahma Kumaris, je medzi hosťami Stredoeurópskeho medzináboženského fóra (CEIF 2016), ktoré sa uskutoční 25. júla 2016 v Nitre. Rezervujte si svoje miesto na CEIF 2016 už teraz. Viac informácií nájdete na tomto linku.