Lukáš Chmelík
Buddhizmus je učenie o mysli a o oslobodení od utrpenia mysle, ktoré spôsobuje nevedomosť a rušivé emócie. Je založené na výcviku v etike, výcviku v meditácii alebo sústredí mysle a výcviku v múdrosti. Buddhizmus spája prvky filozofie, psychológie, etiky, meditácie a náboženstva.
U nás na Slovensku sa praktizujú viaceré smery buddhizmu. Ľudia sa stretávajú hlavne v meditačných centrách, spoločne študujú Buddhovo učenie a venujú sa meditácii. Na Slovensku je niekoľko centier rôznych smerov buddhizmu.
Tibetský buddhizmus je forma buddhizmu, ktorá sa rozvinula v Tibete a oblasti Himalájí. Je založený na filozofii mahájánového buddhizmu. Príznačné sú koncepty prázdnoty a súcitu, bohatosť metód, jóga, recitácie mantier, cvičenia sústredenia mysle, a dôležitosť duchovného učiteľa.
Zakladateľom buddhizmu bol indický princ Siddhártha Gautama, ktorý žil v 6. storočí pred Kristom. Ako princ bol predurčený stať sa kráľom, ale potom, ako si uvedomil, že všetko, čo existuje, je pomninuteľné a že každý človek nevyhnutne zažíva utrpenie bolesti, choroby, straty a smrti, vzdal sa svojho kráľovstva a odišiel do lesov meditovať, aby našiel niečo, čo prekračuje utrpenie a problémy života. Po 6 rokoch meditácii úplne poznal svoju vlastnú myseľ stal sa Buddhom, „Prebudeným“. Buddha poznal, ako utrpenie v živote človeka vzniká a ako môže zaniknúť. Utrpenie nie je len priama fyzická, mentálna alebo emocionálna bolesť, ale na hlbšej úrovni základný pocit neuspokojenosti, oddelenia od všetkého ostatného, pocit nedostatku, ktorý núti človeka stále niečo hľadať a robiť, aby šťastie a naplnenie v živote našiel. Milovaný životný druh sa po rokoch stáva najhorším nepriateľom, prosperujúca firma sa stáva zadĺženým krachujúcim bremenom. Buddha videl, že nič vonkajšie nemôže priniesť trvalé šťastie a naplnenie. To sa nachádza iba vnútri, v mysli, v srdci človeka.
Buddhizmus je filozoficko-náboženský systém, ktorý vysvetľuje povahu javov i človeka. Predovšetkým hovorí o tom, čo je ľudská myseľ, ako funguje, aká myseľ je šťastná a smeruje k poznaniu a slobode a aká myseľ je nešťastná, spútaná a dlhodobo smerujúca k problémom. Väčšinou vidíme chybu vo vonkajších veciach, ľuďoch, situáciach a okolnostiach, ale buddhizmus hovorí o vzájomnej súvislosti alebo prepojenosti človeka a sveta. Zmenou nášho postoja môžeme zmeniť svet, ktorý zažívame.
Základný princíp buddhizmu je poznanie, že
- Existuje nespokojnosť (utrpenie)
- Tá má svoje príčiny
- Keď odstránime tieto príčiny, odstráni sa aj nespokojnosť
- Existuje cesta, ktorá vedie k úplnému odstráneniu nespokojnosti
Tieto štyri myšlienky tvoria základ a jadro učenia Buddhu a nazývajú sa štyri vznešené pravdy.
Buddhizmus nenabáda k slepej viere v niečo, čo si človek nemôže svojou skúsenosťou overiť. Naopak Buddha opakovane hovorí: „Neverte mi len z úcty voči mne. To, čo hovorím si samy vyskúšajte na vlastnej koži. Tak ako sa zlato leští a drtí a tým sa overuje jeho rýdzosť, aj moje učenie je treba skúmať a premýšľať o ňom a až keď sa presvedčíme, že je správne, až potom ho prijať.“
Prístup buddhizmu je podobný ako prístup modernej vedy. Snaží sa nájsť pravdu o skutočnosti a o človeku. Na rozdiel od vedy neskúma vonkjajšie objekty a javy, ale skúma samotnú skúsenosť človeka. Hľadá pravdu o človeku. K tomu, aby človek videl sám seba jasne, je potrebné mať schopnosť sústrediť vlastnú myseľ. Preto je v buddhizme veľmi dôležitá meditácia. Bez meditácie nie je možné myseľ vidieť a ani poznať. V jednom starom texte sa hovorí: „Kto pozná svoju vlastnú myseľ, pozná povahu všetkých javov. Kto toto pozná, je oslobodený od utrpenia.“
Prvou vecou teda je identifikovať problém. Keď nás bolieva pečeň a nevšímame si to, jednoho dňa môžeme zomrieť. Keď sa nám stále opakujú určité problémy a nehľadáme ich príčinu, vedie to k veľkej frustrácii. Podľa buddhizmu je problém tzv. nevedomosť, to znamená, neschopnosť vidieť veci tak, ako naozaj sú, alebo inými slovami nechápanie, ako funguje naša vlastná myseľ. Následkom toho sú veci, ktoré máme radi a túžime po nich a sú i veci, ktorých sa bojíme alebo ich neznášame. Keď nedostaneme to, po čom túžíme, alebo máme veľa toho, čo neznášame, vzniká utrpenia. Príčinou utrpenia je podľa buddhizmu pripútanosť a odpor, nádej a strach. Vznikajú preto, lebo myseľ nie je schopná zotrvávať v prítomnosti a vidieť svoju pravú tvár. Uteká do budúcnosti vo falošných plánoch alebo sa pláca v minulosti – nevidí skutočnú povahu vecí, ktoré zažíva ani povahu seba samej. Práve to je podľa buddhizmu nevedomosť, hlavná príčina utrpenia. A to je cenná informácia.
Ale je možné pomocou určitých vysvetlení, meditačných cvičení a skúseností zažiť to, čo buddhizmus označuje ako koniec utrpenia. Je to tzv. prirodzený stav mysle, kedy myseľ vidí svoju pravú povahu a vidí aj pravú povahu javov a skutočnosti. V tomto stave myseľ neblúdi v minulosti, neplánuje budúcnosť, ale jasne vníma prítomný okamih. Je v nahom, sviežom a otvorenom stave, kedy nepociťuje nič ako od seba oddelené, ale ako slobodnú hru. Nazýva sa prirodzený stav mysle, alebo nirvána, lebo je to najhlbšia podstata človeka, je to niečo nevytvorené a prirodzene a spontánne existujúce. Jediný problém je, že to človek obvykle nezažíva.
Preto potrebuje mnohé vysvetlenia a meditačné cvičenia. A to je štvrtý bod, pravda o ceste.
Ideme z bodu A do bodu B. V bode A zažívame oddelenosť, neistotu, nádeje a strachy, pripútanosť a odpor. V bode B zažívame jednotu, dôveru, stabilitu, jasné videnie vecí a úplnú radosť a spokojnosť. Ako sa dostať z bodu A do bodu B, o tom hovorí mnoho aspektov učenia buddhizmu. Pre rôzne typy ľudí sú vhodné rôzne metódy, preto je v buddhizme veľa prístupov a škôl.
Aby myseľ mala múdrosť a oslobodzujúce poznanie, musí byť schopná sa sústrediť. Aby sa vedela sústrediť, musí mať človek správne jednanie. Správne jednanie, kedy neubližuje druhým so sebeckým zámerom, ale snaží sa byť druhým nápomocný, keď môže. Láskavá, dobrotivá, štedrá a súcitná myseľ sa dokáže sústrediť. Sústredená myseľ vidí jasne a to je múdrosť. Múdrosť je šťastie a oslobodenie.
Modernému človeku dáva buddhizmus možnosť uvoľniť stres, napätie a zbaviť sa všetkých problémov, ktoré si sám často zbytočne vytvára. Učí ho spokojnosti a vyrovnanosti, zvyšuje jeho duševné schopnosti a potenciál. Vedie ho k prirodzene morálnemu jednaniu, kedy sa nemusí na nič hrať, ale môže byť sám sebou. Preto môže byť zodpovedný sám za seba.
Buddhizmus sa zrodil v Indii v 6 storočí pred Kristom. Je to stále živá tradícia, ktorá je nadčasová a platí v každej dobe a vo všetkých kultúrach a okolnostiach. Nie rituálmi alebo symbolmi, ale základným posolstvom a múdrosťou – tým že vysvetľuje ako funguje psychika človeka.
V dnešnej modernej dobe je tvár buddhizmu iná ako v tradičných ázijských krajinách, kde boli ľudia mníchmi a mníškami. Stále viac a viac ľudí na západe prijíma buddhizmus ako pohľad na život a spôsob života. Učitelia, právnici, obchodníci, robotníci, študenti – ktorúkoľvek činnosť alebo sociálnu roľu môžeme vykonávať v súlade s učeniami buddhizmu. Ak je to tak, sú to potom ešte lepší učitelia, lepší obchodníci, lepší študenti. Lebo buddhizmus odstraňuje hlavného nepriateľa človeka – sebectvo a s ním spojené zlé vlastnosti ako je lakomosť, nepoctivosť, klamanie, nebdelé a nemorálne jednanie.
Lukáš Chmelík je lídrom buddhistickej komunity na Slovensku a zakladateľom buddhistickej stupy pri Piešťanoch. Venuje sa praxi tibetského buddhizmu už viac ako 20 rokov. Obdržal mnohé transmisie a odovzdanie náuk od viacero popredných majstrov rôznych línií tibetského buddhizmu. Ako jediný študent Dzogchenu pod vedením majstra Chogyal Namkhai Norbua je na Slovensku aj autorizovaným inštruktorom Santi Maha Sanghy, systematického kurzu buddhizmu, ktorý majster Norbu zostavil pre študentov Dzogchenu z celého sveta.
Foto: Portál slovenskej Dzogčhenovej komunity (www.dzogchen.sk/wangdenling)
Multikultúrna výchova. Blízko k sebe, otvorení svetu
© 2009 Občianske združenie Spoločnosť Slovensko-indického priateľstva