V rozhovore pre Hospodárske noviny sa Mário Nicolini venuje bezpečnostnej situácii v Európe aj kandidatúre Slovenska na usporiadanie Parlamentu svetových náboženstiev v roku 2017.

Keď sme hľadali termín stretnutia, spomínali ste, že čoskoro idete na stretnutie NATO. Témou má byť bezpečnosť a náboženstvo. Čo si pod tým možno predstaviť? Ide o Blízky východ?

Stretnutie sa bude týkať širšej problematiky. Koncom januára sa majú stretnúť odborníci z oboch strán Atlantiku, Čierneho mora a Balkánu. Nielen z oblasti politiky, ale aj duchovní a náboženskí predstavitelia.

A stretnutie zastrešuje NATO?

Áno. Ide o otázku bezpečnosti a mierového rozvoja. A ako k tomu vedia prispieť predstavitelia náboženských obcí a spoločenstiev. Existuje celá škála procesov, ktorá predchádza otvorenému konfliktu. Vtedy ešte možno konfliktu predísť. A to je priestor pre náboženstvo. Cirkvi by mali podporovať mier a pokojné spolužitie.

Opäť by to chcelo príklad.

Na Balkáne režim Miloševiča rozdúchaval nacionalistické tendencie a snažil sa zneužívať nie vždy jednoznačné postoje srbskej ortodoxnej cirkvi. No kým došlo k samotnej vojne, uplynul dlhý čas, keď sa mohlo konfliktu predísť. Dnes v Rusku je to podobné, Putinov režim sa snaží vstupovať cez ortodoxnú cirkev do politiky iných štátov, napríklad v Čiernej Hore. A potom je ďalšia otázka. Čo keď ustanú zbrane? Vtedy ide o to, vyhrať mier. A to už vojaci nedokážu. Vedia vytvoriť stabilné a bezpečné prostredie po vojne a otvoriť kyslík prosperite. Ale dosiahnuť zmierenie, zacelenie rán a rekonštrukciu musia iní vrátane náboženských lídrov. To sa ešte stále rieši v Kosove.

Je náboženský dialóg pole pôsobnosti vojensko-obranného spoločenstva?

NATO určite nebude sprostredkúvať náboženský dialóg, na to sú iné organizácie. Ide o vzájomné zoznámenie, prvé dotyky. Je to dlhá cesta. Len prvýkrát podľa mojich vedomostí priamo v centre NATO vzniká podobná iniciatíva. Nehovorím o operácii v Afganistane, kde velitelia bežne komunikujú s kmeňovými náčelníkmi či duchovnými vodcami.

Tomu rozumiem, ale prečo na pôde NATO?

Dialóg o zdrojoch dnešnej radikalizácie a násilia musí prebiehať na všetkých možných úrovniach. Nezabudnime, že NATO bolo vytvorené na ochranu našich civilizačných hodnôt. Vojenská sila nestačí. To je východiskový rozmer. Ide o snahu nájsť spoločné základné body na ochranu hodnotového systému, ktorý v našich spoločnostiach existuje. Pluralita, náboženská sloboda. Demokracia ako najlepší systém nenásilného riešenia konfliktov.

Niečo podobné chystáte i na Slovensku. Plánujete zorganizovať Parlament svetových náboženstiev v Bratislave. Čo by to mohlo priniesť?

Parlament predovšetkým nie je teologická konferencia. Stretnutie si kladie za cieľ hľadať cesty k riešeniu akútnych spoločenských problémov. Na ostatnom v Salt Lake City boli tri dominantné témy. Globálne otepľovanie, nerovnosť príjmov a chudoba, do tretice takzvaný hate, terorizmus a nábožensky motivované násilie. Okrem toho sa riešila i dôstojnosť ženy, posilnenie mladých lídrov či práva domorodého obyvateľstva. Slovensko sa môže dostať na mapu duchovného sveta. A je tu migrácia, ktorá je akútna v Európe aj u nás. Tá si vyžaduje medzináboženské porozumenie.

Nejde o akademickú diskusiu? Priniesol Parlament niečo konkrétne?

V roku 2009 sa stretol Parlament v Melbourne a pri tejto príležitosti sa austrálska vláda ospravedlnila domorodému obyvateľstvu za príkoria v minulosti. Iné stretnutie vytvorilo základ pre učebnicu medzináboženského vzdelávania, ktorá dnes patrí medzi štandard. Poznáme praktické ukážky, akým Parlament dokázal prispieť. No sú tu i nehmotné vplyvy, ktoré nedokážete zadefinovať.

Kto by mohol na Slovensko prísť?

Pravidelne na Parlament chodia nositelia Nobelovej ceny za mier, desiatky top osobností v rámci jednotlivých náboženstiev. Častým účastníkom je napríklad dalajláma. Z katolíckej cirkvi sa zúčastňujú významné autority. Parlament v Španielsku otváral arcibiskup Barcelony. V Salt Lake vystúpil nuncius pri OSN na tému klimatických zmien.

A okrem duchovných autorít?

V minulosti sa zúčastnili i osobnosti ako Nelson Mandela, jordánska kráľovná Raánia, exprezident Jimmy Carter a osobnosti tohto kalibru. Na poslednom Parlamente v Salt Lake City sa zišlo okolo 10500 účastníkov.

Má Bratislava kapacity na podobnú udalosť?

Určite má. Zhodnotil to i americký tím parlamentu. Ten tu bol v marci. Parlament navyše pripravujeme ako trilaterálny projekt, teda stredoeurópsky. Nie je veľa projektov, ktoré majú centrum v Bratislave, pričom vo Viedni a v Prahe budú významné sprievodné akcie.

Aká je šanca, že práve tu? Čo hrá v prospech Bratislavy?

Sme blízko. Už oslovujeme na spoluprácu všetky inštitúcie. Pre americkú centrálu je mimoriadne zaujímavé, že by sa Parlament prvýkrát uskutočnil v postsocialistickej krajine. To by bolo bezprecedentné. Na podujatí by bol ukázaný príbeh Slovenska od totality, náboženskej a politickej neslobody smerom k pluralitnej, demokratickej, otvorenej spoločnosti.

Stihneme takúto spoločnosť vytvoriť do roku 2017?

Postupne vzniká. Máme sa už celkom jasne čím pochváliť. Aj keď je to tŕnistá cesta. Parlament môže pomôcť. Vo všetkých krajinách bol veľkým transformačným podujatím.

No socialistická minulosť je trochu málo.

Máme pestré spektrum náboženských obcí, ktoré koexistujú s dominantnou katolíckou cirkvou. Majú svojich lídrov, veriacich, projekty. Tie napríklad už zapájame do podujatí.

Na druhej strane moslimovia na Slovensku dnes asi len ťažko hovoria o príjemnej koexistencii.

Aj v súvislosti s utečencami máme silné prejavy netolerancie v nás. Je vysvetliteľná tým, že krajina 40 rokov žila izolovaná od sveta. Komunisti vytesnili náboženstvo z verejného priestoru. No to, že niečo je vysvetliteľné, neznamená, že je ospravedlniteľné. Niet inej cesty, ako pripraviť sa na integráciu takýchto komunít. Som bezpečnostný expert a nepodceňujem riziká. Ale to sú jednotlivci, na to máme spravodajstvo a políciu.

Kto všetko sa podieľa na organizácii Parlamentu?

Sme spoluorganizátor v sieti rôznych inštitúcií. Štátnych, miestnych cez náboženské komunity až po občianske združenia. Zastúpená je i akademická sféra, ale rovnako aj firmy. Pozývame na spoluprácu všetkých, ktorí zdieľajú tieto hodnoty.

Autor: Tomáš Ferenčák

Celý rozhovor si môžete prečítať na stránke Hospodárskych novín.